<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:wfw="http://wellformedweb.org/CommentAPI/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	xmlns:slash="http://purl.org/rss/1.0/modules/slash/"
	>

<channel>
	<title>Fabik homepage &#187; Linux</title>
	<atom:link href="http://www.fabik.co.uk/tagy/linux/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>http://www.fabik.co.uk</link>
	<description>... blog o počítačových systémoch, ľuďoch, hudbe a cestovaní</description>
	<lastBuildDate>Wed, 17 Feb 2010 00:26:19 +0000</lastBuildDate>
	<language>en</language>
	<sy:updatePeriod>hourly</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>1</sy:updateFrequency>
	<generator>http://wordpress.org/?v=3.0.1</generator>
		<item>
		<title>Sťahovanie videa z YouTube cez terminál Ubuntu</title>
		<link>http://www.fabik.co.uk/linux/stahovanie-videa-z-youtube-cez-terminal-ubuntu/</link>
		<comments>http://www.fabik.co.uk/linux/stahovanie-videa-z-youtube-cez-terminal-ubuntu/#comments</comments>
		<pubDate>Tue, 20 Oct 2009 23:59:10 +0000</pubDate>
		<dc:creator>admin</dc:creator>
				<category><![CDATA[Linux]]></category>
		<category><![CDATA[sťahovanie videa z youtube]]></category>
		<category><![CDATA[Ubuntu]]></category>
		<category><![CDATA[youtube.com]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://www.fabik.co.uk/?p=269</guid>
		<description><![CDATA[youtube-dl je malý program pre terminál, ktorý slúži na sťahovanie videí z youtube.com. Umožní uloženie videa vo formáte .flv. Preklad krátkeho článku z HowToForge ukáže ako na to v príkazovom riadku Ubuntu. 1. Nainštalovanie programu &#8211; youtube-dl Balík youtube-dl je k dispozícii ako inštalačný balíček v repozitároch Ubuntu. Na jeho nainštalovanie použijeme terminál a nasledujúci [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p><strong>youtube-dl</strong> je malý program pre terminál, ktorý slúži na sťahovanie videí z <a href="http://youtube.com">youtube.com</a>. Umožní uloženie videa vo formáte <em>.flv</em>. Preklad krátkeho článku z <a href="http://www.howtoforge.com/download-youtube-videos-with-youtube-dl-on-ubuntu-9.04">HowToForge</a> ukáže ako na to v príkazovom riadku Ubuntu.<span id="more-269"></span></p>
<h4>1. Nainštalovanie programu &#8211; <strong>youtube-dl</strong></h4>
<p>Balík <strong>youtube-dl</strong> je k dispozícii ako inštalačný balíček v repozitároch Ubuntu. Na jeho nainštalovanie použijeme terminál a nasledujúci príkaz:</p>
<p class="code">sudo aptitude install youtube-dl</p>
<h4>2. Použitie programu <strong>youtube-dl</strong></h4>
<p>Základné použitie príkazu:</p>
<p class="code">youtube-dl -o [názov výstupného súboru] [URL adresa YouTube]</p>
<p><strong>Príklad</strong>:</p>
<p class="code">youtube-dl -o test.flv http://www.youtube.com/watch?v=6mIZvDD0RkQ</p>
<p>Príkaz vám stiahne video zo stránky YouTube, URL http://www.youtube.com/watch?v=6mIZvDD0RkQ a uloží ho ako súbor test.flv v adresári, v ktorom sa práve nachádzate.</p>
<p>Viac informácií o používaní programu youtube-dl nájdete na stránkach manuálu:</p>
<p class="code">man youtube-dl</p>
<p><strong>Zdroj: <a href="http://www.howtoforge.com/download-youtube-videos-with-youtube-dl-on-ubuntu-9.04">HowToForge</a></strong></p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://www.fabik.co.uk/linux/stahovanie-videa-z-youtube-cez-terminal-ubuntu/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>2</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Youtube &#8211; jednoduché sťahovanie videa</title>
		<link>http://www.fabik.co.uk/linux/youtube-jednoduche-stahovanie-videa/</link>
		<comments>http://www.fabik.co.uk/linux/youtube-jednoduche-stahovanie-videa/#comments</comments>
		<pubDate>Wed, 10 Jun 2009 22:47:20 +0000</pubDate>
		<dc:creator>admin</dc:creator>
				<category><![CDATA[Linux]]></category>
		<category><![CDATA[Windows]]></category>
		<category><![CDATA[javascript]]></category>
		<category><![CDATA[Youtube]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://www.fabik.co.uk/?p=259</guid>
		<description><![CDATA[Ukážeme si jednoduchú možnosť stiahnutia videa z Youtube a uloženia na disk počítača vo formáte MP4. Možností ako stiahnuť video z Youtube je samozrejme viacej. Existujú platené programy, ktoré zároveň umožnia prekonvertovanie videa do formátu MP3, AVI, prípadne iného, taktiež existujú ich Free alternatívy alebo pluginy pre Firefox. Takiež sa dá využiť príkazový riadok Linuxu. [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Ukážeme si jednoduchú možnosť stiahnutia videa z <strong><a href="http://youtube.com">Youtube</a></strong> a uloženia na disk počítača vo formáte MP4. Možností ako stiahnuť video z <strong>Youtube</strong> je samozrejme viacej. Existujú platené programy, ktoré zároveň umožnia prekonvertovanie videa<span id="more-259"></span> do formátu MP3, AVI, prípadne iného, taktiež existujú ich Free alternatívy alebo pluginy pre <em>Firefox</em>. Takiež sa dá využiť príkazový riadok <em>Linuxu</em>. Alternatíva, ktorú si opíšeme pochádza z blogu vývojárov <strong>Google</strong> a zdá sa mi jednoduchá a rýchla. Jedná sa o jednoduchý javascript a jeho použitie je nasledovné:</p>
<p>Celý postup spočíva v otvorení stránky videa na youtube a keď už máte stránku otvorenú, do adresného riadku (tam kde píšete adresy webových stránok) okopírujete nasledujúci script:</p>
<p class="code">javascript:if(document.location.href.match(/http:\/\/[a-zA-Z\.]*youtube\.com\/watch/)){document.location.href=&#8217;http://www.youtube.com/get_video?fmt=&#8217;+(isHDAvailable?&#8217;22&#8242;:&#8217;18&#8242;)+&#8217;&#038;video_id=&#8217;+swfArgs['video_id']+&#8217;&#038;t=&#8217;+swfArgs['t']}</p>
<p>Aby ste si nemuseli stále otvárať nejaký textový súbor, kde máte tento script uložený odporúčam jeho okopírovanie do prázdneho adresného riadku a následné uloženie medzi <strong>Bookmarks</strong> (Záložky, príp. Obľubené). Po otvorení stránky <strong><a href="http://youtube.com">Youtube</a></strong> s video si jednoducho kliknete medzi vaše záložky a vyberiete tú, kde ste si uložili script. Video sa po potvrdení začne sťahovať a uloží sa vo formáte MP4.</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://www.fabik.co.uk/linux/youtube-jednoduche-stahovanie-videa/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>3</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Windows Vista: Ako rozdeliť disk počítača?</title>
		<link>http://www.fabik.co.uk/windows/ako-rozdelit-disk-pocitaca/</link>
		<comments>http://www.fabik.co.uk/windows/ako-rozdelit-disk-pocitaca/#comments</comments>
		<pubDate>Sat, 14 Mar 2009 20:45:00 +0000</pubDate>
		<dc:creator>admin</dc:creator>
				<category><![CDATA[Windows]]></category>
		<category><![CDATA[Linux]]></category>
		<category><![CDATA[Vista]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://fabik.co.uk/?p=201</guid>
		<description><![CDATA[Na úpravy hardisku, zväčšovanie alebo zmenšovanie partícií, formátovanie, zmenu písmena disku vo Windows a pod., používame rôzne nástroje, často je to platený (alebo cracknutý) Partition Magic alebo dosácky príkaz FDISK. Pri tom druhom, ale nemôžeme robiť úpravu počas behu Windows a úpravou partícií stratíme všetky dáta. Dobrú možnosť nám ponúka aj nástroj systému Linux, GParted, [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Na úpravy hardisku, zväčšovanie alebo zmenšovanie partícií, formátovanie, zmenu písmena disku vo <em>Windows</em> a pod., používame rôzne nástroje, často je to platený (alebo cracknutý) <a href="http://www.symantec.com/norton/partitionmagic" target="_blank">Partition Magic</a> alebo dosácky príkaz <strong>FDISK</strong>.<span id="more-201"></span> Pri tom druhom, ale nemôžeme robiť úpravu počas behu <em>Windows</em> a úpravou partícií stratíme všetky dáta. Dobrú možnosť nám ponúka aj nástroj systému <em>Linux</em>, GParted, ktorý je väčšinou obsiahnutý už na Live CD distribúciách. Vždy sa však nájde nejaké &#8220;ale&#8221; &#8211; platený soft, neznalosť práce s príkazovým riadkom alebo Linuxom. <em>Windows Vista</em> prináša nástroj na základnú úpravu diskov a partícií priamo vo svojom jadre.</p>
<p>Použitie tohto nástroja je veľmi jednoduché a intuitívne. Nástroj sa po anglicky volá &#8220;<strong>Disk Managment utility</strong>&#8221; a umožňuje zmenu veľkosti partície, cesty k disku a zmena písmena disku. Partíciovanie je možné v súborových systémoch NTFS, FAT32, FAT. Chýba tu spolupráca s Linuxovými partíciami Ext2, Ext3, Swap a pod. Na druhej strane nie je sa veľmi čo čudovať a očakávať od Microsoftu, že bude podporovať Linux. V návode budem spomínať anglické pomenovania príkazov a nastavení, pretože mám iba anglickú Vistu a nedovolím si odhadnúť ako to bude preložené do Slovenčiny. Disk Management konzola dokáže meniť a upravovať partície bez rizika straty údajov.<br />
Na zmenu veľkosti alebo úpravu partície vo <em>Windows Vista</em> postupujeme nasledovne:</p>
<ul>
<li>Kliknite na tlačítko &#8220;<strong>Start</strong>&#8220;</li>
<li>Pravým tlačítkom myšky kliknite na &#8220;<strong>Computer</strong>&#8221; (môj počítač) a z ponuky vyberte &#8220;<strong>Manage</strong>&#8220;</li>
<li>Po otvorení &#8220;<strong>Computer Management</strong>&#8221; konzoly vyberte v menu položku &#8220;<strong>Storage</strong>&#8221; a kliknite na &#8220;<strong>Disk Management</strong>&#8220;</li>
<li>Konzola &#8220;<strong>Disk Management</strong>&#8221; zobrazuje všetky dostupné disky a ich momentálne rozdelenie</li>
<li>Pravým klikom na partíciu disku, ktorú potrebujeme upravovať sa nám rozbalí menu, v ktorom môžeme partíciu zmenšovať &#8220;<strong>Shrink</strong>&#8221; alebo rozširovať &#8220;<strong>Expand</strong>&#8220;</li>
<li>Vložte veľkosť o ktorú chcete partíciu zmenšiť alebo zväčšiť (veľkosť nesmie presiahnuť maximálnu veľkosť disku)</li>
<li>Kliknite na &#8220;<strong>Shrink</strong>&#8221; alebo &#8220;<strong>Expand</strong>&#8221; na potvrdenie a <em>Windows Vista</em> potom okamžite upraví veľkosť partície, bez straty údajov už zapísaných na disku.</li>
</ul>
<p>Nástrojom je samozrejme možné, ako som už skôr spomínal, partície úplne mazať, rozdeľovať, formátovať a meniť názvy a priradené písmená diskov. Upozorňujem, že aj napriek zdanlivej jednoduchosti ovládania, treba byť opatrný a poriadne si prečítať čo robíte, aby ste si omylom predsa len nevymazali svoje údaje z disku.</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://www.fabik.co.uk/windows/ako-rozdelit-disk-pocitaca/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>12</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Linux: Ako vytvoriť DVD z AVI súboru?</title>
		<link>http://www.fabik.co.uk/linux/linux-ako-vytvorit-dvd-z-avi-suboru/</link>
		<comments>http://www.fabik.co.uk/linux/linux-ako-vytvorit-dvd-z-avi-suboru/#comments</comments>
		<pubDate>Sat, 14 Mar 2009 11:02:08 +0000</pubDate>
		<dc:creator>admin</dc:creator>
				<category><![CDATA[Linux]]></category>
		<category><![CDATA[Ubuntu]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://fabik.co.uk/?p=199</guid>
		<description><![CDATA[V tomto krátkom manuály si ukážeme ako vytvoriť jednoduché DVD (to znamená bez nejakého DVD menu) z AVI súboru, pomocou príkazového riadku systému LINUX (Ubuntu). Takéto DVD je potom možné prehrať na stolnom alebo prenosnom DVD prehrávači. Pracovať budeme opäť v príkazovom riadku (terminály) a ako prvé si stiahneme balíky programov, ktoré budeme potrebovať (ak [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>V tomto krátkom manuály si ukážeme ako vytvoriť jednoduché <em>DVD</em> (to znamená bez nejakého DVD menu) z <em>AVI</em> súboru, pomocou príkazového riadku systému <a href="http://sk.wikipedia.org/wiki/Linux" target="_blank">LINUX</a> (<em>Ubuntu</em>). Takéto DVD je potom možné prehrať na stolnom alebo prenosnom DVD prehrávači.<span id="more-199"></span> Pracovať budeme opäť v príkazovom riadku (terminály) a ako prvé si stiahneme balíky programov, ktoré budeme potrebovať (ak ich ešte nemáme):</p>
<ul>
<li>videotrans</li>
<li>libxvidcore4</li>
<li>dvdauthor</li>
<li>mkisofs</li>
</ul>
<p>Nainštalujeme si ich nasledujúcim príkazom:</p>
<p class="code">sudo apt-get install mplayer videotrans dvdauthor mkisofs libxvidcore4</p>
<p>Začneme prekonvertovaním videa do DVD mpeg formátu: (nezabudnite uviesť celú cestu k videu, napr.: download/film/video.avi alebo sa do toho adresáru presunúť: cd download/film)</p>
<p class="code">movie-to-dvd -m pal nazov_videa.avi</p>
<p>Vytvoria sa dva súbory: nazov_videa.m2v a nazov_videa.ac3, ktoré potrebujeme opäť spojiť dokopy a vytvoriť z nich jeden .mpg súbor:</p>
<p class="code">mplex -f 8 -o nazov_videa.mpg nazov_videa.m2v nazov_videa.ac3</p>
<p>Video naformátujeme pre DVD:</p>
<p class="code">dvdauthor -o dvd/ -t nazov_videa.mpg</p>
<p>Vytvoríme titulku pre DVD:</p>
<p class="code">dvdauthor -o dvd/ -T</p>
<p>Nakoniec si vytvoríme ISO obraz, ktorý budeme môcť vypáliť na DVD médium:</p>
<p class="code">mkisofs -dvd-video -v -o nazov_videa.iso dvd</p>
<p>Kliknutím pravého tlačítka na <em>ISO súbor</em> v našom prehliadači (Nautilus) a potvrdením voľby &#8220;Vypáliť disk&#8221; je naša práca dokončená a film si môžeme pozrieť napr. na stolnom alebo prenosnom DVD prehrávači. Na vypálenie môžeme samozrejme použiť aj niektorý z napalovacích programov (gnomebaker, brasero, nero a pod.)</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://www.fabik.co.uk/linux/linux-ako-vytvorit-dvd-z-avi-suboru/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Inštalácia Windows Vista za 10 min.</title>
		<link>http://www.fabik.co.uk/windows/instalacia-windows-vista-za-10-min/</link>
		<comments>http://www.fabik.co.uk/windows/instalacia-windows-vista-za-10-min/#comments</comments>
		<pubDate>Tue, 03 Mar 2009 22:18:03 +0000</pubDate>
		<dc:creator>admin</dc:creator>
				<category><![CDATA[Windows]]></category>
		<category><![CDATA[Linux]]></category>
		<category><![CDATA[Vista]]></category>
		<category><![CDATA[Windows 7]]></category>
		<category><![CDATA[XP]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://fabik.co.uk/?p=185</guid>
		<description><![CDATA[Inštalácia operačného systému Microsoft Windows Vista z USB kľúča v dnešnej dobe, keď takmer každá doska podporuje bootovanie z USB, môže byť veľmi užitočná vec, ktorá ušetrí kopu času. To, že sa dá Vista nainštalovať z USB kľúča za cca 10 min nie je iba mýtus, ale skutočnosť, ktorú som si sám overil. Samozrejme tento [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Inštalácia operačného systému Microsoft Windows Vista z USB kľúča v dnešnej dobe, keď takmer každá doska podporuje bootovanie z USB, môže byť veľmi užitočná vec, ktorá ušetrí kopu času. To, že sa dá Vista nainštalovať z USB kľúča za cca 10 min nie je iba mýtus, ale skutočnosť, ktorú som si sám overil.<span id="more-185"></span> Samozrejme tento čas do určitej miery záleží aj od hardwaru, na ktorom idete inštaláciu robiť. Treba rátať s tým, že po inštalácii samotného systému budeme potrebovať ešte dosť času na jeho vyladenie a doinštalovanie ostatného softu, ktorý budeme pre našu prácu potrebovať. Tým sa automaticky čas kompletného procesu prípravy počítača zvýši na štandard pri Windows, ale minimálne na základnej inštalácii ušetríte určite dosť času.</p>
<p><strong>Na samotnú inštaláciu Visty z USB klúča potrebujeme niekoľko vecí:</strong></p>
<ul>
<li>dosť rýchly USB kľúč. Ja používam <a href="http://www.corsair.com/products/voyager/default.aspx">Corsair Voyager GT 4 GB</a>, ktorý s rýchlosťou zápisu 28 MB/s patrí medzi najrýchlejšie a cenovo prístupné</li>
<li>inštalačné DVD <a href="http://www.microsoft.com/slovakia/windows/products/windowsvista/default.mspx">Microsoft Windows Vista</a>, alebo jeho kópiu na hardisku, ako to najnovšie robí veľa firiem predávajúcich počítače</li>
</ul>
<p>Inštaláciu som skúšal s <em>Windows Vistou Home Basic</em> a <em>Windows Vistou Business</em>, na počítačových zostavách:</p>
<ul>
<li>Laptop &#8211; Dell Inspiron 640m: Intel Core 2 Duo 2x2GHz 4MB L2, 1GB RAM, 120GB HDD</li>
<li>Laptop &#8211; Dell Inspiron 1501: AMD Sempron 3500+, 1GB RAM, 80GB HDD</li>
<li>PC &#8211; Packard Bell: Pentium 4, 1.9GHz 1MB L2, 512MB RAM, 40GB HDD</li>
</ul>
<p>Keď máme všetko pripravené, môžeme prejsť k samotnej príprave USB kľúča, ktorý budeme partíciovať ako primárnu partíciu a na priame bootovanie systému. To môžeme využiť aj na iné zaujímavé veci a okrem inštalácie <em>Vista</em> napr. aj na inštaláciu iných systémov, prípadne systémov bežiacich priamo z CD (live CD Linux) a samozrejme na vytváranie záchranných systémových diskov pre systémy <em>Windows</em>, príp. <em>Linux</em> alebo iné.</p>
<ol>
<li>Ako prvé, pripojíme USB disk do niektorého USB 2.0 portu</li>
<li>Spustíme príkazový riadok Windows, tzv. &#8220;command prompt&#8221;: v ponuke <strong>štart &#8211; spusti &#8230;</strong> a do okienka ktoré nám vyskočí napíšeme &#8211; <strong>cmd</strong>, čím sa nám otvorí čierne okienko s príkazovým riadkom</li>
<li><strong>diskpart</strong> &#8211; týmto príkazom spustíme textový interpreter na úpravu diskov, odielov atď</li>
<li><strong>list disk</strong> &#8211; dáme si zobraziť prípojené disky a zapamätáme si, ktorý je náš usb kľúč</li>
<li><strong>select disk 1</strong> &#8211; za predpokladu, že nám predchádzajúci príkaz označil náš USB disk ako disk 1. V opačnom prípade doplníme čislo podľa výsledku predchádzajúceho kroku</li>
<li><strong>clean</strong> &#8211; zruší všetko na disku, vrátané partícií (asi je jasné ako dôležitý je správny výber disku pri posledom kroku)</li>
<li><strong>create partition primary</strong> &#8211; vytváranie partície disku</li>
<li><strong>select partition 1</strong></li>
<li><strong>active</strong></li>
<li><strong>format fs=fat32</strong> &#8211; použijeme súborový system FAT32</li>
<li><strong>assign</strong> &#8211; pridelí disku písmeno prípadne bod pripojenia</li>
<li><strong>exit</strong> &#8211; opustíme interpreter diskpart</li>
</ol>
<p>Teraz máme USB disk pripravený ako primárny disk na bootovanie. Ako posledné potrebujeme na náš USB disk prekopírovať inštalačku <em>Windows Vista</em>. Môžeme to urobiť priamo z príkazového riadku, ktorý máme stále otvorený a to príkazom: (za predpokladu, že naša DVD mechanika má písmeno E:\ a USB disk je pod písmenom H:\. Ak to tak nie je treba si doplniť vlastné označenie)</p>
<p class="code">xcopy e:\*.* /e /s /f h:\</p>
<p>To je všetko, čo potrebujeme na prípravu USB disku pre inštaláciu <em>Microsoft Windows Vista</em>. Kľúč s takto pripraveným diskom necháme zapojený v USB porte (prípadne ho dáme do iného PC, kde chceme inštalovať) a počítač reštartujeme. Pri reštarte si v BIOSe nastavíme bootovanie z USB (do Biosu sa dostaneme najčastejšie klávesou <strong>F2</strong> alebo <strong>DEL</strong>). Veľa novších počítačov umožňuje vstup do tzv. boot menu počas bootovania PC pomocou klávesy <strong>F12</strong>. V tomto prípade ani nemusíme meniť Bios a môžme nabootovať z USB disku. Samotná inštalácia už prebieha rovnako ako z DVD, takže ju tu nebudem rozoberať.</p>
<p>Posledná vec, ktorú by som na záver spomenul je, že tento článok má informačný charakter a slúži na pomoc tým, ktorí sú dosť &#8220;crazy&#8221; na to, aby si inštalovali Vistu. Osobne ju absolútne neodporúčam, ba priam sa jej radím vyhnúť veľkým okruhom. Ak už chcete používať Windows, siahnite radšej po overenom <strong>XP</strong> alebo si počkajte na <strong>Windows 7</strong>, ktorý sa už podľa prvých testovacích verzií správa oveľa stabilnejšie a rýchlejšie ako <em>Vista</em>. Systémové požiadavky na pre <em>Windows 7</em> sú tiež menej náročné ako sú pre <em>Windows Vista</em>. Je dosť možné, že tento návod sa bude dať neskôr použiť aj pre novšie Windows. Keď budem mať čas určite to vyskúšam.</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://www.fabik.co.uk/windows/instalacia-windows-vista-za-10-min/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>10</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Linux: Ako spojiť rozdelené časti filmu?</title>
		<link>http://www.fabik.co.uk/linux/linux-ako-spojit-rozdelene-casti-filmu/</link>
		<comments>http://www.fabik.co.uk/linux/linux-ako-spojit-rozdelene-casti-filmu/#comments</comments>
		<pubDate>Mon, 02 Mar 2009 14:58:41 +0000</pubDate>
		<dc:creator>admin</dc:creator>
				<category><![CDATA[Linux]]></category>
		<category><![CDATA[Filmy]]></category>
		<category><![CDATA[Ubuntu]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://fabik.co.uk/?p=183</guid>
		<description><![CDATA[Filmy, hudba alebo aj iné súbory často krát zdieľané na internete sa kvôli ich veľkosti musia rozdeľovať na menšie časti, aby ich bolo možné uploadovať na rôzne servery. Väčšinou sa používa rozdeľovanie pomocou komprimačných programov RAR, ZIP a podobne, ale môže sa vám stať, že narazíte na video, ktoré je rozdelené v jeho pôvodnej forme [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Filmy, hudba alebo aj iné súbory často krát zdieľané na internete sa kvôli ich veľkosti musia rozdeľovať na menšie časti, aby ich bolo možné uploadovať na rôzne servery. Väčšinou sa používa rozdeľovanie pomocou komprimačných <span id="more-183"></span>programov RAR, ZIP a podobne, ale môže sa vám stať, že narazíte na video, ktoré je rozdelené v jeho pôvodnej forme ako .avi súbor alebo iný typ formátu (napr.001,002,003 atď). V tomto prípade budete potrebovať časti videa spojiť a reindexovať video a audio. Ukážeme si ako spojiť rozdelené časti filmu v Linuxe, pomocou príkazového riadku (terminálu). V našom prípade použijeme Ubuntu Linux, ale postup bude podobný alebo rovnaký aj pri iných distribúciách.</p>
<p>Uistíme sa, že máme nainštalovaný všetky potrebné súčasti, ktoré k tomu budeme potrebovať:</p>
<p class="code">sudo apt-get install mencoder</p>
<p>Spojíme rozdelené video súbory do jedného:</p>
<p class="code">cat video1.avi video2.avi video3.avi > vysledok.avi</p>
<p>Reindexuje audio a video výsledného súboru:</p>
<p class="code">mencoder -forceidx -oac copy -ovc copy vysledok.avi -o vysledok_final.avi</p>
<p>Výsledkom predchádzajúcich riadkov je video spojené do jedného celku a pripravené na prehrávanie.</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://www.fabik.co.uk/linux/linux-ako-spojit-rozdelene-casti-filmu/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Emulátor ZX Spectrum pre Linux</title>
		<link>http://www.fabik.co.uk/linux/emulator-zx-spectrum-pre-linux/</link>
		<comments>http://www.fabik.co.uk/linux/emulator-zx-spectrum-pre-linux/#comments</comments>
		<pubDate>Sun, 01 Mar 2009 19:34:42 +0000</pubDate>
		<dc:creator>admin</dc:creator>
				<category><![CDATA[Linux]]></category>
		<category><![CDATA[Sinclair ZX Spectrum]]></category>
		<category><![CDATA[Ubuntu]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://fabik.co.uk/?p=156</guid>
		<description><![CDATA[V tomto článku si spomenieme na jeden z prvých počítačov, ktorý sa na Slovensku rozšíril do domácnosti a okrem iných vecí sa používal hlavne na hranie. Ak si niekto spomenul na svoje prvé PC-čko, tak vedzte, že zájdeme do minulosti ešte ďalej. Reč bude o Sinclair ZX Spectrum a u nás doma známom jeho slovenskom [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>V tomto článku si spomenieme na jeden z prvých počítačov, ktorý sa na Slovensku rozšíril do domácnosti a okrem iných vecí sa používal hlavne na hranie. Ak si niekto spomenul na svoje prvé PC-čko, tak vedzte, že zájdeme do minulosti ešte ďalej. Reč bude o <strong>Sinclair ZX Spectrum</strong> <span id="more-156"></span>a u nás doma známom jeho slovenskom bratovi zo Skalice, <strong>Didaktiku Gama</strong>. Ak vo vás niekedy skrsla myšlienka opäť si zahrať staré dobré hry z mladosti (Manic Miner, Jetpac, Podrazy, Saboteur atď&#8230;), nemusíte hneď zháňať starú mašinku na <a href="http://ebay.co.uk">Ebay</a>, stačí si nainštalovať <strong>ZX Spectrum Emulátor</strong> a môžete sa preniesť o 25 rokov do minulosti.<br />
V prvom rade si musíme nainštalovať emulátor do svojho počítača. Spravíme to v terminále, stiahnutím a nainštalovaním príslušných balíkov:</p>
<p class="code">sudo apt-get install spectemu-common spectemu-x11 spectrum-roms</p>
<p>Vytvoríme si adresár, v ktorom budeme mať uložené hry, alebo programy pre ZX Spectrum (adresár nazvime napr.&#8221;spectrum&#8221;):</p>
<p class="code">mkdir spectrum</p>
<p>Z archívu stránky <a href="http://www.worldofspectrum.org/archive.html" target="_blank">www.worldofspectrum.org</a> si stiahnime nejakú hru, napr. <em>Podraz 3</em> a rozbalme ju do pripraveného adresára <em>&#8220;spectrum&#8221;</em>. Po rozbalení nám vznikne v adresári zložka, ktorú si premenujeme napr. na <em>&#8220;podraz3&#8243;</em>. Teraz máme všetko pripravené na spustenie hry (pozor na veľké a malé písmená, písať presne tak, ako to máme v adresároch).<br />
Najskôr sa presunieme do adresára <em>&#8220;spectrum&#8221;</em> a potom spustíme emulátor:</p>
<p class="code">cd ~/spectrum<br />
xspect
</p>
<p class="center">
<a href="http://fabik.co.uk/wp-content/uploads/2009/03/speccy.png" class="shutterset"><img src="http://fabik.co.uk/wp-content/uploads/2009/03/speccy.png" alt="Okno emulátora" title="Okno emulátora" height="100" /></a>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;<a href="http://fabik.co.uk/wp-content/uploads/2009/03/terminal.png" class="shutterset"><img src="http://fabik.co.uk/wp-content/uploads/2009/03/terminal.png" alt="Zadanie cesty k súboru" title="Zadanie cesty k súboru" height="100" /></a>
</p>
<p>Otvorí sa nám nové okno, v ktorom spoznáme obrazovku <strong>Sinclair ZX Spectrum</strong> z 1982 roku. Do okna emulátora zadáme klasický príkaz nahrávania nového programu a potvrdíme ENTER:</p>
<p class="code">Load &#8220;&#8221;</p>
<p><a href="http://fabik.co.uk/wp-content/uploads/2009/03/spectkey.png" class="shutterset"><img src="http://localhost/fabik.co.uk/wp-content/uploads/2009/03/spectkey.png" alt="Klávesnica ZX Spectrum" title="Klávesnica ZX Spectrum" width="150" class="alignleft" /></a>Tu by som upozornil na to, že klávesnica <em>ZX Spectra</em> bola iná ako je na dnešných PC, takže na zadanie príkazu je potrebné stlačiť klávesu <em>&#8220;j&#8221;</em> a pre úvodzovky kombináciu kláves <em>&#8220;shift + p&#8221;</em>.<br />
Stlačením kombinácie kláves <em>&#8220;ctrl + p&#8221;</em> sa nám v okne terminálu zobrazí prompt na zadanie cesty k programu alebo hry pre <em>ZX Spectrum</em>. Vychádzajúc z príkladu uvedeného vyššie zadáme adresár a súbor .tap a potvrdíme ENTER:  </p>
<p class="code">podraz3/PODRAZ3.TAP</p>
<p>Späť v okne emulátoru sa nám začne nahrávať hra, presne ako to bolo v starých časoch. Teraz by nás už ale nemali ohrozovať opätovné nahrávania tej istej hry a upravovanie hlasitosti. Hra sa nahrá bez akýchkoľvek problémov.<br />
Emulátor umožňuje aj zrýchlené nahrávanie, ukladanie snapshotov a mnoho iných funkcií, ktoré tu ale nebudem rozoberať. Zoznam klávesových skratiek si môžete zobraziť stlačením <em>&#8220;ctrl + h&#8221;</em> a okne emulátoru (zobrazia sa vám v terminály), alebo si prečítať plný manuál k programu na <a href="http://www.inf.bme.hu/~mszeredi/spectemu/README">tejto stránke</a>. Na <a href="http://www.inf.bme.hu/~mszeredi/spectemu/">domácej stránke</a> produktu si tiež možete stiahnuť emulátor aj pre ostatné distribúciu Linuxu.<br />
Používanie programu ukončíte stlačením klávesovej skratky <em>&#8220;ctrl + c&#8221;</em> v okne emulátoru.</p>
<p>Prajem vám príjemný návrat do minulosti !</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://www.fabik.co.uk/linux/emulator-zx-spectrum-pre-linux/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Úplná história UBUNTU</title>
		<link>http://www.fabik.co.uk/linux/uplna-historia-ubuntu/</link>
		<comments>http://www.fabik.co.uk/linux/uplna-historia-ubuntu/#comments</comments>
		<pubDate>Sat, 21 Feb 2009 22:43:15 +0000</pubDate>
		<dc:creator>admin</dc:creator>
				<category><![CDATA[Linux]]></category>
		<category><![CDATA[Edubuntu]]></category>
		<category><![CDATA[Kubuntu]]></category>
		<category><![CDATA[Ubuntu]]></category>
		<category><![CDATA[Xubuntu]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://fabik.co.uk/?p=121</guid>
		<description><![CDATA[Je ťažké uveriť, že Ubuntu bude mať už päť rokov a prešlo niekoľkými verziami. Prvá verzia bola uvoľnená v roku 2004 spoločnosťou Canonical Limited ako „no-name-yet.com“ (mimochodom tento názov stále funguje). Ubuntu je derivát desaťročia starého Debian GNU/Linux. Názov UBUNTU pochádza z jazykov Zulu a Xhosa a znamená niečo ako „Som to, čo som, pre [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Je ťažké uveriť, že <strong><a href="http://ubuntu.com" target="_blank" title="Ubuntu website">Ubuntu</a></strong> bude mať už päť rokov a prešlo niekoľkými verziami. Prvá verzia bola uvoľnená v roku 2004 spoločnosťou <em><a href="http://canocical.com" target="_blank" title="Canonical Website">Canonical Limited</a></em> ako „no-name-yet.com“ (mimochodom tento názov stále funguje).<span id="more-121"></span> <em>Ubuntu</em> je derivát desaťročia starého <em><a href="http://debian.org" target="_blank" title="Debian website">Debian GNU/Linux</a></em>. Názov <strong>UBUNTU</strong> pochádza z jazykov Zulu a Xhosa a znamená niečo ako „Som to, čo som, pre to, čo sme my všetci“ (v angl: I am what I am because of who we all are), čo sa časom stalo slogan Ubuntu, ktoré je prezentované ako „<em>Linux for Human Beings</em>“ (Linux pre ľudí). Pre prostredie stolných počítačov <em>Ubuntu</em> použilo grafické prostredie založené na <em><a href="http://gnome.org" target="_blank" title="Gnome website">Gnome</a></em>. <em>Ubuntu</em> prislúbilo nové verzie každých šesť mesiacov. Každej uvoľnenej verzii jeho jadra bolo pridelené kódové označenie a nejaké humorné zvieracie označenie, napr.  <em>Ubuntu 4.10 Warty Warthog</em></p>
<h4>Október 2004<br />
4.10 – Warty Warthog (bradavičnatá sviňa)</h4>
<p>Warty Warthog bola prvá uvoľnená verzia <em>Ubuntu</em>, nazývaná tak ako by mala byť vydaná „bez príkras“. Prečo začínať s verziou štyri? Štvorka symbolizuje rok vydania – 2004 a desiatka znamená mesiac vydania, takže verzia 4.10 = Október 2004.</p>
<p>Prostredie bolo dosť tmavé, v oranžovej a hnedej farbe symbolizujúcej juhoafrické kmene. Jedna vzácnosť, s ktorou prišlo <em>Ubuntu</em> hneď od začiatku bolo Live CD (tzv. živá distribúcia). Toto Live CD umožnilo potencionálnemu používateľovi vyskúšať systém bez potreby inštalácie na hardisk počítača. Niečo takéto ostatné distribúcie používateľom stolných počítačov neumožňovali.</p>
<h4>April 2005<br />
5.04 – Hoary Hedgehog (starobylý ježko)</h4>
<p>O pol roka neskôr, presne ako bolo sľubované, prišiel Hoary Hedgehog. Farby prostredia boli mierne zmenené, ale na dnešné štandardy to bolo stále dosť tmavé. Live CD bolo vylepšené a rozšírené o Live CD verzie pre 64bit počítače a Power PC (Apple počítače). Do apríla 2005 <em>Ubuntu</em> dospelo a priviedlo na svet novú distribúciu nazývanú <strong><a href="http://kubuntu.com" target="_blank" title="Kubuntu website">Kubuntu</a></strong>. Táto distribúcia bola postavené na základoch povôdného systému, ale namiesto grafického prostredia <em>Gnome</em> použila prostredie <em><a href="http://kde.org" target="_blank" title="KDE website">KDE</a></em>.</p>
<h4>Október 2005<br />
5.10 – Breezy Badger (bodrý jazvec)</h4>
<p>V tomto období už <em>Ubuntu</em> dosahovalo širokú akceptáciu medzi Linuxovou komunitou. S Breezy prišlo na svet aj <strong><a href="http://edubuntu.com" target="_blank" title="Edubuntu website">Edubuntu</a></strong>, ktoré bolo zamerané na oblasť školstva a vzdelávania. Tak isto sa objavila aj podpora <em>serverovú edíciu Ubuntu</em>. Aby to nebolo všetko, tak distribúcia <em>Kubuntu</em> nahradila Kynaptic (balíčkovací manažér) za Adept a stala sa prvá, ktorá používala devtagy na ľahšie vyhľadávanie aplikácií vo vnútri Adeptu. Taktiež bol pridaný prvok – KDE Bluetooth.</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://www.fabik.co.uk/linux/uplna-historia-ubuntu/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>3</slash:comments>
		</item>
	</channel>
</rss>
