<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:wfw="http://wellformedweb.org/CommentAPI/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	xmlns:slash="http://purl.org/rss/1.0/modules/slash/"
	>

<channel>
	<title>Fabik homepage &#187; Ubuntu</title>
	<atom:link href="http://www.fabik.co.uk/tagy/ubuntu/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>http://www.fabik.co.uk</link>
	<description>... blog o počítačových systémoch, ľuďoch, hudbe a cestovaní</description>
	<lastBuildDate>Sat, 13 Aug 2011 12:53:22 +0000</lastBuildDate>
	<language>en</language>
	<sy:updatePeriod>hourly</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>1</sy:updateFrequency>
	<generator>http://wordpress.org/?v=3.3.1</generator>
		<item>
		<title>Sťahovanie videa z YouTube cez terminál Ubuntu</title>
		<link>http://www.fabik.co.uk/linux/stahovanie-videa-z-youtube-cez-terminal-ubuntu/</link>
		<comments>http://www.fabik.co.uk/linux/stahovanie-videa-z-youtube-cez-terminal-ubuntu/#comments</comments>
		<pubDate>Tue, 20 Oct 2009 23:59:10 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Radim</dc:creator>
				<category><![CDATA[Linux]]></category>
		<category><![CDATA[sťahovanie videa z youtube]]></category>
		<category><![CDATA[Ubuntu]]></category>
		<category><![CDATA[youtube.com]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://www.fabik.co.uk/?p=269</guid>
		<description><![CDATA[youtube-dl je malý program pre terminál, ktorý slúži na sťahovanie videí z youtube.com. Umožní uloženie videa vo formáte .flv. Preklad krátkeho článku z HowToForge ukáže ako na to v príkazovom riadku Ubuntu. 1. Nainštalovanie programu &#8211; youtube-dl Balík youtube-dl je k dispozícii ako inštalačný balíček v repozitároch Ubuntu. Na jeho nainštalovanie použijeme terminál a nasledujúci [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p><strong>youtube-dl</strong> je malý program pre terminál, ktorý slúži na sťahovanie videí z <a href="http://youtube.com">youtube.com</a>. Umožní uloženie videa vo formáte <em>.flv</em>. Preklad krátkeho článku z <a href="http://www.howtoforge.com/download-youtube-videos-with-youtube-dl-on-ubuntu-9.04">HowToForge</a> ukáže ako na to v príkazovom riadku Ubuntu.<span id="more-269"></span></p>
<h4>1. Nainštalovanie programu &#8211; <strong>youtube-dl</strong></h4>
<p>Balík <strong>youtube-dl</strong> je k dispozícii ako inštalačný balíček v repozitároch Ubuntu. Na jeho nainštalovanie použijeme terminál a nasledujúci príkaz:</p>
<pre class="brush: bash; title: ; notranslate">sudo aptitude install youtube-dl</pre>
<h4>2. Použitie programu <strong>youtube-dl</strong></h4>
<p>Základné použitie príkazu:</p>
<pre class="brush: bash; title: ; notranslate">youtube-dl -o [názov výstupného súboru] [URL adresa YouTube]</pre>
<p><strong>Príklad</strong>:</p>
<pre class="brush: bash; title: ; notranslate">youtube-dl -o test.flv http://www.youtube.com/watch?v=6mIZvDD0RkQ</pre>
<p>Príkaz vám stiahne video zo stránky YouTube, URL http://www.youtube.com/watch?v=6mIZvDD0RkQ a uloží ho ako súbor test.flv v adresári, v ktorom sa práve nachádzate.</p>
<p>Viac informácií o používaní programu youtube-dl nájdete na stránkach manuálu:</p>
<pre class="brush: bash; title: ; notranslate">man youtube-dl</pre>
<p><strong>Zdroj: <a href="http://www.howtoforge.com/download-youtube-videos-with-youtube-dl-on-ubuntu-9.04">HowToForge</a></strong></p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://www.fabik.co.uk/linux/stahovanie-videa-z-youtube-cez-terminal-ubuntu/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>2</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Linux: Ako vytvoriť DVD z AVI súboru?</title>
		<link>http://www.fabik.co.uk/linux/linux-ako-vytvorit-dvd-z-avi-suboru/</link>
		<comments>http://www.fabik.co.uk/linux/linux-ako-vytvorit-dvd-z-avi-suboru/#comments</comments>
		<pubDate>Sat, 14 Mar 2009 11:02:08 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Radim</dc:creator>
				<category><![CDATA[Linux]]></category>
		<category><![CDATA[DVD]]></category>
		<category><![CDATA[Ubuntu]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://fabik.co.uk/?p=199</guid>
		<description><![CDATA[V tomto krátkom manuály si ukážeme ako vytvoriť jednoduché DVD (to znamená bez nejakého DVD menu) z AVI súboru, pomocou príkazového riadku systému LINUX (Ubuntu). Takéto DVD je potom možné prehrať na stolnom alebo prenosnom DVD prehrávači. Pracovať budeme opäť v príkazovom riadku (terminály) a ako prvé si stiahneme balíky programov, ktoré budeme potrebovať (ak [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>V tomto krátkom manuály si ukážeme ako vytvoriť jednoduché <em>DVD</em> (to znamená bez nejakého DVD menu) z <em>AVI</em> súboru, pomocou príkazového riadku systému <a href="http://sk.wikipedia.org/wiki/Linux" target="_blank">LINUX</a> (<em>Ubuntu</em>). Takéto DVD je potom možné prehrať na stolnom alebo prenosnom DVD prehrávači.<span id="more-199"></span> Pracovať budeme opäť v príkazovom riadku (terminály) a ako prvé si stiahneme balíky programov, ktoré budeme potrebovať (ak ich ešte nemáme):</p>
<ul>
<li>videotrans</li>
<li>libxvidcore4</li>
<li>dvdauthor</li>
<li>mkisofs</li>
</ul>
<p>Nainštalujeme si ich nasledujúcim príkazom:</p>
<pre class="brush: bash; title: ; notranslate">sudo apt-get install mplayer videotrans dvdauthor mkisofs libxvidcore4</pre>
<p>Začneme prekonvertovaním videa do DVD mpeg formátu: (nezabudnite uviesť celú cestu k videu, napr.: download/film/video.avi alebo sa do toho adresáru presunúť: cd download/film)</p>
<pre class="brush: bash; title: ; notranslate">movie-to-dvd -m pal nazov_videa.avi</pre>
<p>Vytvoria sa dva súbory: nazov_videa.m2v a nazov_videa.ac3, ktoré potrebujeme opäť spojiť dokopy a vytvoriť z nich jeden .mpg súbor:</p>
<pre class="brush: bash; title: ; notranslate">mplex -f 8 -o nazov_videa.mpg nazov_videa.m2v nazov_videa.ac3</pre>
<p>Video naformátujeme pre DVD:</p>
<pre class="brush: bash; title: ; notranslate">dvdauthor -o dvd/ -t nazov_videa.mpg</pre>
<p>Vytvoríme titulku pre DVD:</p>
<pre class="brush: bash; title: ; notranslate">dvdauthor -o dvd/ -T</pre>
<p>Nakoniec si vytvoríme ISO obraz, ktorý budeme môcť vypáliť na DVD médium:</p>
<pre class="brush: bash; title: ; notranslate">mkisofs -dvd-video -v -o nazov_videa.iso dvd</pre>
<p>Kliknutím pravého tlačítka na <em>ISO súbor</em> v našom prehliadači (Nautilus) a potvrdením voľby &#8220;Vypáliť disk&#8221; je naša práca dokončená a film si môžeme pozrieť napr. na stolnom alebo prenosnom DVD prehrávači. Na vypálenie môžeme samozrejme použiť aj niektorý z napalovacích programov (gnomebaker, brasero, nero a pod.)</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://www.fabik.co.uk/linux/linux-ako-vytvorit-dvd-z-avi-suboru/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Linux: Ako spojiť rozdelené časti filmu?</title>
		<link>http://www.fabik.co.uk/linux/linux-ako-spojit-rozdelene-casti-filmu/</link>
		<comments>http://www.fabik.co.uk/linux/linux-ako-spojit-rozdelene-casti-filmu/#comments</comments>
		<pubDate>Mon, 02 Mar 2009 14:58:41 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Radim</dc:creator>
				<category><![CDATA[Linux]]></category>
		<category><![CDATA[Filmy]]></category>
		<category><![CDATA[Ubuntu]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://fabik.co.uk/?p=183</guid>
		<description><![CDATA[Filmy, hudba alebo aj iné súbory často krát zdieľané na internete sa kvôli ich veľkosti musia rozdeľovať na menšie časti, aby ich bolo možné uploadovať na rôzne servery. Väčšinou sa používa rozdeľovanie pomocou komprimačných programov RAR, ZIP a podobne, ale môže sa vám stať, že narazíte na video, ktoré je rozdelené v jeho pôvodnej forme [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Filmy, hudba alebo aj iné súbory často krát zdieľané na internete sa kvôli ich veľkosti musia rozdeľovať na menšie časti, aby ich bolo možné uploadovať na rôzne servery. Väčšinou sa používa rozdeľovanie pomocou komprimačných <span id="more-183"></span>programov RAR, ZIP a podobne, ale môže sa vám stať, že narazíte na video, ktoré je rozdelené v jeho pôvodnej forme ako .avi súbor alebo iný typ formátu (napr.001,002,003 atď). V tomto prípade budete potrebovať časti videa spojiť a reindexovať video a audio. Ukážeme si ako spojiť rozdelené časti filmu v Linuxe, pomocou príkazového riadku (terminálu). V našom prípade použijeme Ubuntu Linux, ale postup bude podobný alebo rovnaký aj pri iných distribúciách.</p>
<p>Uistíme sa, že máme nainštalovaný všetky potrebné súčasti, ktoré k tomu budeme potrebovať:</p>
<pre class="brush: bash; title: ; notranslate">sudo apt-get install mencoder</pre>
<p>Spojíme rozdelené video súbory do jedného:</p>
<pre class="brush: bash; title: ; notranslate">cat video1.avi video2.avi video3.avi &gt; vysledok.avi</pre>
<p>Reindexuje audio a video výsledného súboru:</p>
<pre class="brush: bash; title: ; notranslate">mencoder -forceidx -oac copy -ovc copy vysledok.avi -o vysledok_final.avi</pre>
<p>Výsledkom predchádzajúcich riadkov je video spojené do jedného celku a pripravené na prehrávanie.</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://www.fabik.co.uk/linux/linux-ako-spojit-rozdelene-casti-filmu/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Emulátor ZX Spectrum pre Linux</title>
		<link>http://www.fabik.co.uk/linux/emulator-zx-spectrum-pre-linux/</link>
		<comments>http://www.fabik.co.uk/linux/emulator-zx-spectrum-pre-linux/#comments</comments>
		<pubDate>Sun, 01 Mar 2009 19:34:42 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Radim</dc:creator>
				<category><![CDATA[Linux]]></category>
		<category><![CDATA[Sinclair ZX Spectrum]]></category>
		<category><![CDATA[Ubuntu]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://fabik.co.uk/?p=156</guid>
		<description><![CDATA[V tomto článku si spomenieme na jeden z prvých počítačov, ktorý sa na Slovensku rozšíril do domácnosti a okrem iných vecí sa používal hlavne na hranie. Ak si niekto spomenul na svoje prvé PC-čko, tak vedzte, že zájdeme do minulosti ešte ďalej. Reč bude o Sinclair ZX Spectrum a u nás doma známom jeho slovenskom [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>V tomto článku si spomenieme na jeden z prvých počítačov, ktorý sa na Slovensku rozšíril do domácnosti a okrem iných vecí sa používal hlavne na hranie. Ak si niekto spomenul na svoje prvé PC-čko, tak vedzte, že zájdeme do minulosti ešte ďalej. Reč bude o <strong>Sinclair ZX Spectrum</strong> <span id="more-156"></span>a u nás doma známom jeho slovenskom bratovi zo Skalice, <strong>Didaktiku Gama</strong>. Ak vo vás niekedy skrsla myšlienka opäť si zahrať staré dobré hry z mladosti (Manic Miner, Jetpac, Podrazy, Saboteur atď&#8230;), nemusíte hneď zháňať starú mašinku na <a href="http://ebay.co.uk">Ebay</a>, stačí si nainštalovať <strong>ZX Spectrum Emulátor</strong> a môžete sa preniesť o 25 rokov do minulosti.<br />
V prvom rade si musíme nainštalovať emulátor do svojho počítača. Spravíme to v terminále, stiahnutím a nainštalovaním príslušných balíkov:</p>
<pre class="brush: bash; title: ; notranslate">sudo apt-get install spectemu-common spectemu-x11 spectrum-roms</pre>
<p>Vytvoríme si adresár, v ktorom budeme mať uložené hry, alebo programy pre ZX Spectrum (adresár nazvime napr.&#8221;spectrum&#8221;):</p>
<pre class="brush: bash; title: ; notranslate">mkdir spectrum</pre>
<p>Z archívu stránky <a href="http://www.worldofspectrum.org/archive.html" target="_blank">www.worldofspectrum.org</a> si stiahnime nejakú hru, napr. <em>Podraz 3</em> a rozbalme ju do pripraveného adresára <em>&#8220;spectrum&#8221;</em>. Po rozbalení nám vznikne v adresári zložka, ktorú si premenujeme napr. na <em>&#8220;podraz3&#8243;</em>. Teraz máme všetko pripravené na spustenie hry (pozor na veľké a malé písmená, písať presne tak, ako to máme v adresároch).<br />
Najskôr sa presunieme do adresára <em>&#8220;spectrum&#8221;</em> a potom spustíme emulátor:</p>
<pre class="brush: bash; title: ; notranslate">cd ~/spectrum
xspect
</pre>
<div align="center">
<a href="http://fabik.co.uk/wp-content/uploads/2009/03/speccy.png" class="shutterset"><img src="http://fabik.co.uk/wp-content/uploads/2009/03/speccy.png" alt="Okno emulátora" title="Okno emulátora" height="100" /></a>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;<a href="http://fabik.co.uk/wp-content/uploads/2009/03/terminal.png" class="shutterset"><img src="http://fabik.co.uk/wp-content/uploads/2009/03/terminal.png" alt="Zadanie cesty k súboru" title="Zadanie cesty k súboru" height="100" /></a>
</div>
<p>Otvorí sa nám nové okno, v ktorom spoznáme obrazovku <strong>Sinclair ZX Spectrum</strong> z 1982 roku. Do okna emulátora zadáme klasický príkaz nahrávania nového programu a potvrdíme ENTER:</p>
<pre class="brush: bash; title: ; notranslate">Load &quot;&quot;</pre>
<p><a href="http://fabik.co.uk/wp-content/uploads/2009/03/spectkey.png" class="shutterset"><img src="http://fabik.co.uk/wp-content/uploads/2009/03/spectkey.png" alt="Klávesnica ZX Spectrum" title="Klávesnica ZX Spectrum" width="150" class="alignleft" /></a>Tu by som upozornil na to, že klávesnica <em>ZX Spectra</em> bola iná ako je na dnešných PC, takže na zadanie príkazu je potrebné stlačiť klávesu <em>&#8220;j&#8221;</em> a pre úvodzovky kombináciu kláves <em>&#8220;shift + p&#8221;</em>.<br />
Stlačením kombinácie kláves <em>&#8220;ctrl + p&#8221;</em> sa nám v okne terminálu zobrazí prompt na zadanie cesty k programu alebo hry pre <em>ZX Spectrum</em>. Vychádzajúc z príkladu uvedeného vyššie zadáme adresár a súbor .tap a potvrdíme ENTER:  </p>
<pre class="brush: bash; title: ; notranslate">podraz3/PODRAZ3.TAP</pre>
<p>Späť v okne emulátoru sa nám začne nahrávať hra, presne ako to bolo v starých časoch. Teraz by nás už ale nemali ohrozovať opätovné nahrávania tej istej hry a upravovanie hlasitosti. Hra sa nahrá bez akýchkoľvek problémov.<br />
Emulátor umožňuje aj zrýchlené nahrávanie, ukladanie snapshotov a mnoho iných funkcií, ktoré tu ale nebudem rozoberať. Zoznam klávesových skratiek si môžete zobraziť stlačením <em>&#8220;ctrl + h&#8221;</em> a okne emulátoru (zobrazia sa vám v terminály), alebo si prečítať plný manuál k programu.<br />
Používanie programu ukončíte stlačením klávesovej skratky <em>&#8220;ctrl + c&#8221;</em> v okne emulátoru.</p>
<p>Prajem vám príjemný návrat do minulosti !</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://www.fabik.co.uk/linux/emulator-zx-spectrum-pre-linux/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Úplná história UBUNTU</title>
		<link>http://www.fabik.co.uk/linux/uplna-historia-ubuntu/</link>
		<comments>http://www.fabik.co.uk/linux/uplna-historia-ubuntu/#comments</comments>
		<pubDate>Sat, 21 Feb 2009 22:43:15 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Radim</dc:creator>
				<category><![CDATA[Linux]]></category>
		<category><![CDATA[Edubuntu]]></category>
		<category><![CDATA[Kubuntu]]></category>
		<category><![CDATA[Ubuntu]]></category>
		<category><![CDATA[Xubuntu]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://fabik.co.uk/?p=121</guid>
		<description><![CDATA[Je ťažké uveriť, že Ubuntu bude mať už päť rokov a prešlo niekoľkými verziami. Prvá verzia bola uvoľnená v roku 2004 spoločnosťou Canonical Limited ako „no-name-yet.com“ (mimochodom tento názov stále funguje). Ubuntu je derivát desaťročia starého Debian GNU/Linux. Názov UBUNTU pochádza z jazykov Zulu a Xhosa a znamená niečo ako „Som to, čo som, pre [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Je ťažké uveriť, že <strong><a href="http://ubuntu.com" target="_blank" title="Ubuntu website">Ubuntu</a></strong> bude mať už päť rokov a prešlo niekoľkými verziami. Prvá verzia bola uvoľnená v roku 2004 spoločnosťou <em><a href="http://www.canonical.com" target="_blank" title="Canonical Website">Canonical Limited</a></em> ako „no-name-yet.com“ (mimochodom tento názov stále funguje).<span id="more-121"></span> <em>Ubuntu</em> je derivát desaťročia starého <em><a href="http://debian.org" target="_blank" title="Debian website">Debian GNU/Linux</a></em>. Názov <strong>UBUNTU</strong> pochádza z jazykov Zulu a Xhosa a znamená niečo ako „Som to, čo som, pre to, čo sme my všetci“ (v angl: I am what I am because of who we all are), čo sa časom stalo slogan Ubuntu, ktoré je prezentované ako „<em>Linux for Human Beings</em>“ (Linux pre ľudí). Pre prostredie stolných počítačov <em>Ubuntu</em> použilo grafické prostredie založené na <em><a href="http://gnome.org" target="_blank" title="Gnome website">Gnome</a></em>. <em>Ubuntu</em> prislúbilo nové verzie každých šesť mesiacov. Každej uvoľnenej verzii jeho jadra bolo pridelené kódové označenie a nejaké humorné zvieracie označenie, napr.  <em>Ubuntu 4.10 Warty Warthog</em></p>
<h4>Október 2004<br />
4.10 – Warty Warthog (bradavičnatá sviňa)</h4>
<p>Warty Warthog bola prvá uvoľnená verzia <em>Ubuntu</em>, nazývaná tak ako by mala byť vydaná „bez príkras“. Prečo začínať s verziou štyri? Štvorka symbolizuje rok vydania – 2004 a desiatka znamená mesiac vydania, takže verzia 4.10 = Október 2004.</p>
<p>Prostredie bolo dosť tmavé, v oranžovej a hnedej farbe symbolizujúcej juhoafrické kmene. Jedna vzácnosť, s ktorou prišlo <em>Ubuntu</em> hneď od začiatku bolo Live CD (tzv. živá distribúcia). Toto Live CD umožnilo potencionálnemu používateľovi vyskúšať systém bez potreby inštalácie na hardisk počítača. Niečo takéto ostatné distribúcie používateľom stolných počítačov neumožňovali.</p>
<h4>April 2005<br />
5.04 – Hoary Hedgehog (starobylý ježko)</h4>
<p>O pol roka neskôr, presne ako bolo sľubované, prišiel Hoary Hedgehog. Farby prostredia boli mierne zmenené, ale na dnešné štandardy to bolo stále dosť tmavé. Live CD bolo vylepšené a rozšírené o Live CD verzie pre 64bit počítače a Power PC (Apple počítače). Do apríla 2005 <em>Ubuntu</em> dospelo a priviedlo na svet novú distribúciu nazývanú <strong><a href="http://kubuntu.com" target="_blank" title="Kubuntu website">Kubuntu</a></strong>. Táto distribúcia bola postavené na základoch povôdného systému, ale namiesto grafického prostredia <em>Gnome</em> použila prostredie <em><a href="http://kde.org" target="_blank" title="KDE website">KDE</a></em>.</p>
<h4>Október 2005<br />
5.10 – Breezy Badger (bodrý jazvec)</h4>
<p>V tomto období už <em>Ubuntu</em> dosahovalo širokú akceptáciu medzi Linuxovou komunitou. S Breezy prišlo na svet aj <strong><a href="http://edubuntu.com" target="_blank" title="Edubuntu website">Edubuntu</a></strong>, ktoré bolo zamerané na oblasť školstva a vzdelávania. Tak isto sa objavila aj podpora <em>serverovú edíciu Ubuntu</em>. Aby to nebolo všetko, tak distribúcia <em>Kubuntu</em> nahradila Kynaptic (balíčkovací manažér) za Adept a stala sa prvá, ktorá používala devtagy na ľahšie vyhľadávanie aplikácií vo vnútri Adeptu. Taktiež bol pridaný prvok – KDE Bluetooth.</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://www.fabik.co.uk/linux/uplna-historia-ubuntu/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>1</slash:comments>
		</item>
	</channel>
</rss>

